Zobudili sme sa do slnečného rána. Ten včerajší dáždik bol viac-menej posledný do konca výpravy. Po asfaltke sme prešli až do Kunešova. Za dedinou bol rázcestník s vtipným nápisom "pokračujte cez pole ku krížu približne 1km". Pole bola v skutočnosti rozľahlá lúka, skonštatovali sme že je ako stvorená na metalový open-air festival. Na nasledujúcom príjemnom a nenáročnom úseku okrajovo prechádzame cez Vtáčnik.

Ráno sa vyhrotil Samov problém s nohou. Prešli sme lesom na Štyri chotáre a tu Samo skonštatoval, že má nohu už celkom odpísanú. Vyzerá to na doondenú šľachu. Bolo to smutné, ale Samo nás musel opustiť, i keď bol s nami len štvrtý deň. Niekedy sa zamýšľam, či je to spravodlivé, že niekto putuje 18 dní bez problémov a niekto dopadne takto. Ale to už sme aj tak nemohli ovplyvniť. Samo mi nechal nejaké jedlo a pobral sa smerom do Nedožier. My sme pokračovali smerom na sever. Privýstupe na Vyšehrad sme sa zapotili, ale opäť nás hore čakal dobrý výhľad. Pri dvojkríži sme sa samozrejme odfotili s výletnou zástavou.

Noc v lese bola pokojná, žiadna divá zver. Dnes by sme chceli dôjsť niekde za Čičmany. Vyšliapali sme za Baran a rýchlo sme prešli pod Vraniu skalu, pretože sme už boli úplne bez vody. Tu sa dali fajnovo umyť aj vlasy. Po ceste do Fačkovského sedla sme stretli partiu turistov, ktorí sa pýtali, odkiaľ ideme. V tomto štádiu cesty už zdá sa začínajú ľudia pochybovať o tom, či si nevymýšľam, lebo keď som povedal, že výprava začala na Dukle, pýtali sa, že kde je tá krčma Dukla :-) V sedle sme sa v reštaurácii kultúrne najedli a dali si pivo. Je odtiaľto pekný výhľad na Kľak.

Hneď zrána nás čakala dôkladná previerka síl v podobe výstupu na Strážov. Musím povedať, že som sa vtedy ešte cítil celkom vo forme. Napriek tomu mňa, Luciu aj Gusta pomerne sklamal rázcestníček s nápisom "Strážov - rázcestie", lebo sme si mysleli, že po takom stupáku už musíme byť hore. Na vrchole Strážova nás opäť čakal parádny výhľad, skutočne jeden zo spomenutiahodných. Chvíľu sme sa tu zdržali a pofotili.

Po dnešnom dni nás bude čakať kvalitný oddych, takže dobrá nálada a pohoda pokračuje. V Trenčíne nás totiž bude čakať mamina sesternica s jedlom a s nocľahom. Za sedlom Omšenská Baba sme mali obavy, aby na nás nepadol strom, lebo tamojší výrub sa odohrával až príliš blízko chodníka. Celkovo to až do Teplíc bol pomerne oddychový úsek. V kúpeľoch sme chceli nabrať nejakú fajnú vodu, no keď sme zistili, že tunajší prameň má asi 35 stupňov, uprednostnili sme vodu zo záchodov v kaderníctve. Z Teplíc je pár miernych lesných výstupov. Už poobede sme boli pri kyselke Kubrá nad Trenčínom. Tu som sa skontaktoval s Majom, ktorý minulý rok absolvoval takmer celú magistrálu, aby sme sa stretli na pive, ako sme sa dohodli v prípade, že sa dostanem až do Trenčína. Prišiel aj s Ondrom, tak sme si v miestnom šenku sme pri pive porozprávali nejaké zážitky z ciest a putovaní. Ešte nám pomohli nájsť ulicu, kde býva mamina sesternica a rozlúčili sme sa s tým, že v Blave ešte niečo zorganizujeme. Mamina sesternica sa o nás postarala a konečne sme sa aj poriadne umyli, lebo už vtedy mi medzi prstami na nohách istotne rástli huby. Podvečer sme si ešte v telke pozreli správy, Neveru po slovensky II. diel a išlo sa spať.